Hlavná stránka
založené v roku 1867
jedno z prvých troch slovenských gymnázií

Ďakujeme za úprimné vyznanie absolventom, ktorí študovali na našom gymnáziu v rokoch 1965 - 1968, kolektívu III. C s triednou profesorkou Máriou Barbierovou.

Boli sme pri storočnici martinského gymnázia

Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus – tak začína študentská hymna, ktorú sme naposledy spievali v máji 1968, keď sme začínali akademický týždeň. Schádzali sme po schodoch našej alma mater a a zvonenie nám znelo ako rajská hudba. Registrovali sme závistlivé pohľady študentiek a študentov mladších ročníkov a cítili sa ako frajeri. Konečne dospelí!!!

Všetko začalo v septembri 1965 – prvýkrát sme prišli do našej triedy. Nové prostredie, noví spolužiaci, nové očakávania ako to všetko bude vyzerať. S napätím sme čakali, kto bude náš triedny – nebol to triedny, ale triedna – Mária Barbierová. Dnes vieme, že to je silná povaha – vydržala to s nami celé tri roky a nie vždy to  mala ľahké (ale to isté môžeme povedať aj my). Prvá šanca na spoznávanie – tradičná zemiaková brigáda. Potom to už išlo jedno za druhým. Postupne sme vytvorili kolektív, ktorý vedel, čo chce, dokázal si spoločne pripraviť a realizovať rôzne aktivity. V tom nám často pomohli aj rodičia, často na úkor ich voľného času. Iba vďaka tomu sme mali tanečné hodiny, zorganizovali sme turistický výlet na Kráľovu studňu, čas od času sme si pripravili triedne večierky, mali sme dokonca aj náš triedny časopis – občasník OSA (každé číslo v jednom, ručne písanom a ilustrovanom výtlačku). V druhom ročníku sme sa zapojili do príprav osláv stého výročia založenia gymnázia a s kultúrnym programom sme vystupovali po celom martinskom okrese. Storočnica bola veľkolepá – vzala nám dosť voľného času, ale išli sme do toho dobrovoľne a zažili dosť zábavy. Ani sme sa nestačili pripraviť na záverečnú etapu – tretí ročník. Naraz sme mali pocit, že čas uteká akosi rýchlo a my sme nestihli všetko, čo sme chceli urobiť. To sme si uvedomili, keď sme v septembri začali pripravovať stužkovú – našu poslednú radosť pred maturitou. Bolo toho akosi priveľa a hlavne nás všetkých čakali dve dôležité úlohy – absolvovať maturitnú skúšku a rozhodnúť sa, čo chceme robiť po skončení školy. Bolo jasné, že vyriešenie obidvoch úloh ostáva na každom z nás. Ale ani rodičia, ani naša škola nás nenechali bez podania pomocnej ruky – poradili, podporili naše rozhodnutia.

Máj 1968 – schádzame po schodoch našej alma mater a zvonenie nám znie ako rajská hudba. Registrujeme závistlivé pohľady študentiek a študentov mladších ročníkov a cítime sa ako frajeri. Konečne dospelí!!!

September 2017 – ako každý(!) rok sa spoločne s našou triednou schádzame na pomaturitnom stretnutí. Stále si máme čo povedať, spomíname na všetko, čo nám v hlavách ostalo – hlavne na to dobré. Začíname pripravovať naše jubileum – stretnutie po päťdesiatich rokoch od zloženia skúšky dospelosti. Chceme sa pozrieť do školy, do našej triedy. Chceme sa Vám, naši profesori, naša alma mater, poďakovať za to, ako ste nás pripravili do ďalších rokov – nikto z nás Vám hanbu neurobil.

Prijmite toto krátke vyznanie ako našu gratuláciu k 150. výročiu založenia Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine.

                                                                                                                                              Kolektív III. C (1965-1968)